Záchranári čeliaci teroristickým útokom

Záchranári sú vždy v nebezpečenstve, keď sú mimo sanitky. Epizódy násilia sú časté a nanešťastie časté. Táto prípadová štúdia sa nachádza v Izraeli.

Charakteristickými črtami tejto skutočnej skúsenosti sú záchranári a EMT v Izraeli. Protagonista absolvoval školenie EMT-P minulý rok. Za posledné roky zaznamenali Jeruzalem a Izrael vážne teroristické útoky „osamelých vlkov“, ktoré nadobudli najrôznejšie tvary: bodnutie, zrážky do auta, streľby, bombové útoky a akákoľvek ich kombinácia.

Ľahkou voľbou pre túto prípadovú štúdiu by bolo začať si spomínať na príbeh o reakcii na nejaký teroristický útok, kde môže alebo nemusí byť aktívny strelec alebo terorista utiekol a môže alebo nemusí utekať v smere, ktorým reagujú. z.

 

ÚZEMIE: ÚPRAVA PARAMEDÍK

Ako už bolo spomenuté, dispečing komunikuje s policajnou stanicou zodpovednou za oblasť, na ktorú reagujeme, a pýta sa ich, či je potrebný policajný sprievod. Zvyčajne, či je alebo nie je potrebný policajný sprievod, čakáme pri nejakom vchode do susedstva, pretože niekto (rodina / priateľ pacienta) musí prísť a ukázať nám cestu, buď kvôli nedostatku názvov ulíc v oblasti alebo z dôvodu nedostatku informácií o presnej adrese.

Počas tohto obdobia predstavenia ako záchranári často sedíme kačice. Pred niekoľkými rokmi sme reagovali na hovor počas neskorých večerných hodín a čakali sme pri vchode do susedstva, keď sa rozhliadame, aby sme zistili, či sa k nám niekto blíži, aby sme nám ukázali spôsob, akým sme si všimli, že niekto bežal naším smerom. Prvý predpoklad je, samozrejme, že je to rodinný príslušník, našťastie pre nás jeden z posádok mal dosť ostré oči, aby si všimol, že táto osoba má molotovový kokteil, a kričal na vodiča, aby začal jazdiť. Molotovov koktail sa vyhodil, zasiahol nás ambulancie ale našťastie sme sa nerozbili a nedovolili nám uniknúť bez zranení. V tomto prípade sme nečakali na policajný sprievod, ktorý nám jediná rodina ukáže cestu, pretože situácia bola údajne bezpečná.

Zdravotníci, ktorí čakajú na políciu, môžu niekedy spôsobiť vážne oneskorenie reakcie. Nie je to tak dávno, čo som odpovedal priamo jednému z mojich susedov (bez policajného sprievodu, múdrosť tohto je sporná), Ambulancia ALS bola vzdialená 5 minút chôdze, ale stále čakala na policajný sprievod, Našťastie pre mňa zdravotník uvedomiť si, že to môže chvíľu trvať, poslať člena rodiny späť domov s dopravou stoličky, Po dokončení môjho primárneho hodnotenia všetko smerovalo k CVA, pre ktorý, ako všetci vieme, je čas do nemocnice kritickým faktorom. Spolu s mužskými rodinnými príslušníkmi pacientov sme ju položili na stoličku a vydali sa na cestu k sanitke.

Po príchode do sanitky pacient sa začal zmocňovať, keby sa to stalo, keď som bol sám v dome, nemal by som prostriedky na zastavenie záchvatov ani na ochranu pred rozhnevanou rodinou, ktorá ma požiadala, aby som niečo urobila. Príbeh je však pekný. Niekoľko týždňov po udalosti prišiel ku mne jeden z členov rodiny na ulici, aby mi poďakoval a povedal mi, že sa pacient vrátil domov bez trvalých negatívnych účinkov vďaka rýchla reakcia našich záchranárov.

Počas čakania na políciu sa rodina / priatelia pacienta môžu pochopiteľne veľmi rozrušiť, pokúsia sa nás presvedčiť o všetkom, čo je v bezpečí, a prosím, nechajme ich už ísť. Pre väčšinu členov posádky je to samozrejme veľmi ťažké, na jednej strane chceme ísť a urobiť svoje pracovných miest na druhej strane mnohí z nás zažili z prvej ruky dôvod, prečo potrebujeme policajný sprievod.

Keď prídeme na scénu, polícia niekedy príde s nami, niekedy zostanú vonku, môžu dokonca zmiznúť v polovici hovoru (hoci sa to samozrejme nemá stať):
Pred niekoľkými rokmi som reagoval s niekoľkými ďalšími členmi nášho tímu a externou posádkou sanitky na infiltráciu v miestnom klane, zatiaľ čo členovia klanu už na nás čakali, aby sme sa dostali na scénu (ktorá bola vo vnútri budovy menej ako 50m). od nás) policajný sprievod sa ešte musel ukázať.

Hovor bol veľmi blízko policajnej stanici, a tak sme práve skončili tak, že sme donucovali dvoch policajných dôstojníkov, aby nás doprovodili dovnútra. Veci sa trochu upokojili, mali sme pacientov s 2om, dvoch starších klanov z protichodných frakcií, takže sme sa rozdelili do skupín 2 záchranári a poskytovatelia, Policajti zostali na chodbe medzi oboma liečebnými miestami, obidve skupiny záchranárov mali medzi sebou jedného ozbrojeného poskytovateľa (keďže žijeme v nebezpečných lokalitách, niektorí z nás majú povolenie na zbrane). Zatiaľ čo sme boli stále vo vnútri, veci sa začali zahrievať, všimli sme si, že policajti už nie sú na chodbe ani nikde inde v našich očiach.

Spočiatku to bolo akési „krátke vzplanutia“ násilia a skupina, v ktorej som sa rozhodla začať brať nášho pacienta von bezprostredne po krátkom vzplanutí, druhej skupine chýba dopravný prostriedok, pretože sme prišli na vybavenie pre jedného pacienta, takže ak by sme mali nášho pacienta vonku, dostali by sme ďalšie kreslo. Keď sme sa dostali von z klanu okolo nás, začali opäť vážne bojovať, zatiaľ čo druhá skupina bola stále uviaznutá vo vnútri. Našťastie blízka blízkosť policajnej stanice umožnila pohraničnej polícii pomerne rýchlu reakciu na vyradenie zvyšku nášho tímu.

Člen ozbrojeného tímu vo vnútri vyznal, že sa dostal veľmi blízko k tomu, aby bol nútený natiahnuť svoju zbrane.
Niekedy z dôvodu výbušnosti situácie môžeme urobiť veľmi rýchle primárne posúdenie a záťaž a záťaž urobiť správne posúdenie a ošetrenie počas prepravy, aj keď to sťažuje našu prácu a môže spôsobiť, že budeme mať menej výhodné polohy vykonávať naše práce.

Pred niekoľkými rokmi sme mali volanie OHCA na ulici klanu staršieho na ulici, s celým klanom (desiatky až 100 ľudí) okolo nás (o zdravotníckych osobách 6-8 a možno aj príslušníkoch pohraničnej polície 6), pacient nebol vyhlásený v teréne, aj keď nebol životaschopný, ale skôr bol dopravený so „ukážkou“ KPR na sanitku (nikto nemôže urobiť efektívne KPR na pohyblivých nosidlách a vtedy sme nemali zariadenie na KPR), ktoré by sa malo prepravovať do nemocnice, ktorá sa má vysloviť, kde by bezpečnosť mohla zvládnuť klan.

Za normálnych okolností jediní neživotaschopní pacienti, ktorých prevážame do nemocnice, sú detskí pacienti, keďže správna sociálna pracovníčka/psychiatrický je tam k dispozícii infraštruktúra, ktorá rodičom pomôže vyrovnať sa s ich smútkom, ale pre prípady, keď je riziko pre posádku alebo bezpečnosť verejnosti, prevezieme aj pacienta.
Počas uplynulého roka sme pri viacerých príležitostiach zachádzali s teroristami, ktorí ešte neboli skontrolovaní útočníkmi. Bola to chyba z našej strany (a polície za to, že sme to dovolili), ktorá nás vystavila vážnemu nebezpečenstvu, našťastie sme vyšli bez zranenia.

ANALÝZA

Predstavil som vám rôzne scenáre a situácie, nemôžem predstierať, že mám riešenie.
Myslím si, že existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu záchranári / polícia ovplyvniť pri znižovaní rizík:

  1. Časy príchodu, polícia nie vždy rieši našu potrebu rýchlo doraziť ako núdzová situácia, to je, samozrejme, úplne nemožný zdroj ďalšieho hnevu od okolitých pacientov (a pacientov).
  2. Po správnych postupoch / protokoloch je protokol veľmi jasný o teroristoch, ktorí môžu prenášať výbušniny, pričom ich najskôr kontroluje odborník na výbušniny, avšak v tejto chvíli nás niekedy zabúda prijať náležité opatrenia na záchranu životov, školenie týchto scenárov a preskúmanie po udalosti sa z nich poučiť a zakoreniť to do nášho podvedomia, dúfajme, pomôže predchádzať takýmto poklesom v budúcnosti.
  3. Varovanie a uvedomenie si situácie sú jednou z najdôležitejších vecí, ako už bolo spomenuté vyššie, keby si náš člen posádky sanitky všimol molotovov koktail, ktorý by mohol explodovať pri náraze, a zapálil našu sanitku.
  4. Byť skúsenými komunikátormi, ktorí majú za cieľ zneškodniť situácie s agresívnymi pacientmi / rodinami pacientov bez potreby polície (bohužiaľ v súčasnosti sa na túto tému neposkytuje školenie, okrem základných jazykových kurzov, ako sú verbálne judo, neponúkajú sa).
  5. Členovia ozbrojených posádok, aj keď to môže byť v rozpore so Ženevským dohovorom, posádka s jedným alebo viacerými ozbrojenými členmi má tendenciu byť o niečo otvorenejšia pre vstup do nebezpečného priestoru bez policajného sprievodu, čím sa skráti čakacia doba. Ich samotná prítomnosť má tiež tendenciu varovať pred domami. Aj keď by sme chceli povedať, že všetko možno vyriešiť hovorením o nenásilí, ktoré žijeme v oblasti, kde to jednoducho tak nie je, ľudia, ktorí na nás útočia, vedia dobre, že sme prišli liečiť pacienta, môžu dokonca poznať nášho pacienta a jednoducho sa nestarajú o ich blaho, potom sa zaujímajú o to, aby sa niekto dostal.
  6. Všeobecná prítomnosť polície, oblasti, ktoré majú normálnu / zvýšenú prítomnosť polície (napríklad kvôli tomu, že tam Židia žijú), bývajú menej nebezpečné.
  7. Viac spoločných simulácií môže tiež pomôcť pri rozvoji lepšieho spoločného prostredia s políciou, väčšej dôvery a lepších postupov.

Sú tu aj pozitívne veci, hoci som tu rozprával veľa príbehov násilia, drvivá väčšina našich volaní končí bez násilia.

Tiež sa vám môže páčiť