Bronchiolitída: príznaky, diagnostika, liečba

Bronchiolitída je veľmi častá infekcia postihujúca dýchací systém

Bronchiolitída je akútna vírusová infekcia postihujúca dýchací systém detí mladších ako jeden rok s vyššou prevalenciou v prvých 6 mesiacoch života a vyššou incidenciou medzi novembrom a marcom.

Najčastejším infekčným agensom (asi v 75 % prípadov) je respiračný syncyciálny vírus (VRS), ale príčinou môžu byť aj iné vírusy (metapneumovírus, koronavírus, rinovírus, adenovírus, vírusy chrípky a parainfluenzy).

Infekcia je sekundárna pri prenose, ku ktorému dochádza predovšetkým priamym kontaktom s infikovanými sekrétmi.

Infekčná fáza zvyčajne trvá 6 až 10 dní.

Infekcia postihuje priedušky a priedušnice, spúšťa zápalový proces, zvýšenú tvorbu hlienu a upchatie dýchacích ciest s možnými ťažkosťami s dýchaním.

Faktory, ktoré zvyšujú riziko väčšej závažnosti, sú predčasnosť, vek dieťaťa (< 12 týždňov), vrodené srdcové ochorenie, bronchopulmonálna dysplázia, cystická fibróza, vrodené anomálie dýchacích ciest a imunodeficiencie.

PROFESIONÁLI V DETSKEJ STAROSTLIVOSTI V SIETI: NAVŠTÍVTE STÁNOK MEDICHILD NA EMERGENCY EXPO

Aké sú príznaky bronchiolitídy?

Zvyčajne sa začína horúčkou a rinitídou (zápal nosa); potom sa môže objaviť neodbytný kašeľ, ktorý sa postupne zhoršuje, a ťažkosti s dýchaním – viac či menej výrazné – charakterizované zvýšením frekvencie dýchania a medzirebrovými vrúbkami.

Väčšinou spontánne a bez následkov ustúpi.

V niektorých prípadoch však môže byť potrebná hospitalizácia, najmä vo veku do šiestich mesiacov.

U takýchto malých detí často dochádza k poklesu hladín saturácie (kyslík v krvi) a môže byť pozorovaná dehydratácia v dôsledku ťažkostí s kŕmením a zvýšenej straty vody spôsobenej dýchaním.

Okrem toho u pacientov narodených predčasne alebo mladších ako 6 týždňov existuje zvýšené riziko apnoe (predĺžená pauza v dýchaní) a je potrebné sledovať ich kardiorespiračné parametre.

Ochorenie je vo všeobecnosti benígne a spontánne ustúpi približne do 12 dní.

Ako sa diagnostikuje bronchiolitída?

Diagnóza bronchiolitídy je klinická, založená na priebehu symptómov a na pediatrickom vyšetrení.

Niektoré laboratórne a/alebo inštrumentálne testy je možné vykonať iba vo výnimočných prípadoch, keď to lekár považuje za potrebné.

Patria sem: vyhľadávanie respiračných vírusov na nosohltanových aspirátoch, stanovenie okysličenia pomocou merača saturácie (saturácia tepien <92% je indikátorom závažnosti a nutnosti hospitalizácie), hemogasanalýza tepien (vyšetrenie na posúdenie okysličenia krvi a meraním oxidu uhličitého, účinnosti výmeny plynov).

Veľmi zriedkavo je potrebné röntgenové vyšetrenie hrudníka (zhrubnutie a oblasti bez vzduchu sa môžu objaviť vo viacerých oblastiach pľúc v dôsledku zhoršenej ventilácie).

Ako sa dá predchádzať bronchiolitíde?

Niekoľko jednoduchých hygienických pravidiel môže znížiť riziko vzniku bronchiolitídy alebo sa vyhnúť súvisiacim infekciám, ktoré môžu zhoršiť klinický obraz.

Vždy sa snažte

  • Vyhnite sa kontaktu mladších detí s inými deťmi alebo dospelými s infekciami dýchacích ciest;
  • Pred a po starostlivosti o dieťa si vždy umyte ruky;
  • Podporujte dojčenie a poskytujte dostatočné množstvo tekutín;
  • Časté výplachy nosa fyziologickým alebo hypertonickým roztokom;
  • Nikdy nefajčite v domácnosti, dokonca ani v iných miestnostiach, ako sú tie, kde je dieťa.

Ako sa lieči bronchiolitída?

Dieťa bez dýchacích ťažkostí, so SaO2 > 94 % vo vzduchu a schopné samo sa živiť, môže byť liečené doma pod starostlivou starostlivosťou ošetrujúceho pediatra.

Pacienti s bronchiolitídou sú zvyčajne liečení častými výplachmi nosa s odsávaním sekrétov a aerosólovou terapiou 3% hypertonickým roztokom.

Ten pomáha dieťaťu mobilizovať hojné katarálne slizničné sekréty.

Bronchodilatanciá (lieky, ktoré rozširujú svalstvo priedušiek a tým zlepšujú dýchanie) možno inhalačne užívať 3-4x denne, ak sa po úvodnom „skúšobnom“ podaní v detskej ambulancii alebo v domácom prostredí pozoruje klinické zlepšenie.

Ak neexistujú dôkazy o účinnosti, liečba sa má prerušiť.

Niekedy sa predpisuje perorálny kortizón, ale najnovšia vedecká literatúra neukazuje, že by sa deti, ktoré dostávali túto liečbu, zlepšili.

Rutinné užívanie antibiotík sa neodporúča, s výnimkou imunokompromitovaných detí alebo pri podozrení na sprievodnú bakteriálnu infekciu.

Je užitočné rozdeliť jedlá zvýšením frekvencie a znížením množstva.

Keď je hospitalizácia nevyhnutná, dieťaťu sa poskytne podporná terapia

  • Dostatočné okysličenie krvi podávaním zvlhčeného a ohriateho kyslíka (vysokoprietokový kyslík sa podáva len v závažných prípadoch);
  • Adekvátna hydratácia, ak je kŕmenie náročné, podávaním intravenóznych roztokov glukózalínu.

Bronchiolitída: kedy by malo byť dieťa hospitalizované?

Vo všetkých prípadoch zlého okysličenia alebo odmietnutia kŕmenia dieťaťa by mal podľa indikácie ošetrujúceho pediatra posúdiť dieťa na prípadnú hospitalizáciu pediater urgentného príjmu.

Za ďalšie rizikové faktory sa považujú: predčasnosť alebo vek do dvoch mesiacov, sprievodné chronické patológie (bronchodosplázia, vrodené srdcové choroby, imunodeficiencie, neurologické patológie), znížená reaktivita, ťažkosti s domácou starostlivosťou rodičov.

Prečítajte si tiež:

Bolesť na hrudníku u detí: Ako ju posúdiť, čo ju spôsobuje

Bronchoskopia: Ambu stanovila nové štandardy pre endoskop na jedno použitie

zdroj:

Ježiško

Tiež sa vám môže páčiť