Depresia, príznaky a liečba

Depresia je klinický stav, ktorý zahŕňa množstvo problémov, ktoré nie je vždy ľahké zvládnuť a postihuje čoraz väčší počet ľudí

Čo je to depresia?

Je to porucha nálady, ktorá generuje pocit hlbokého smútku, psychofyzickej reaktivity, emocionálneho úzkosť a znížená psychická energia.

Ľudia trpiaci týmto stavom zažívajú stav opustenosti, zmätku, straty záujmu, negatívnych a pesimistických myšlienok o sebe, druhých a svojej budúcnosti.

Tento stav je dlhotrvajúci a líši sa od výkyvov nálady, ktoré môže každý zažiť v reakcii na nepríjemné udalosti.

Depresia sa tiež môže prejavovať s rôznym stupňom závažnosti a pre účinnú liečbu je nevyhnutná včasná diagnostika.

Ako rozšírená je depresia?

Depresívne stavy patria medzi najčastejšie stavy na svete.

Podľa niektorých údajov 20 – 30 % dospelých zažije za život aspoň jednu epizódu depresie.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že do roku 2030 bude depresia najčastejším ochorením.

Viac ako 300 miliónov ľudí na celom svete trpí depresiou a najviac je postihnuté ženské pohlavie.

V najťažších prípadoch môže viesť až k samovražde.

Približne 800,000 15 ľudí si ročne vezme život a samovražda je najčastejšou príčinou smrti vo vekovej skupine 29-XNUMX rokov.

Hoci existujú účinné spôsoby liečby depresie, menej ako polovica postihnutých dostáva adekvátnu liečbu (v mnohých krajinách je to 10 %).

Hlavným problémom je nedostatok včasnej diagnózy; netreba podceňovať ani to, že pre mnohých ľudí je obzvlášť ťažké rozpoznať, že sú v stave núdze, a byť schopní vyhľadať potrebnú pomoc.

Depresia: prejavy a symptómy

Depresia môže byť charakterizovaná radom symptómov, ktoré sa môžu líšiť od človeka k človeku a je dôležité špecifikovať, že všetci môžeme pociťovať podobné symptómy, ale čím je stav intenzívnejší, častejšie a pretrvávajúci, tým väčšia je pravdepodobnosť depresie.

Depresívny stav vyvoláva veľmi hlboký pocit smútku, pocit neprekonateľnej vnútornej prázdnoty, stav bezmocnosti, apatie s úplnou stratou zmyslu pre potešenie.

Charakteristické príznaky depresie sú:

  • depresívna nálada;
  • strata záujmu a potešenia z bežných činností;
  • strata chuti do jedla vedúca k úbytku hmotnosti alebo zvýšenej chuti do jedla, najmä sladkého jedla;
  • poruchy spánku, ako je insomnia (ťažkosti so zaspávaním, opakované prebúdzanie sa v noci alebo skoré ranné prebúdzanie) alebo hypersomnia (intenzívna túžba alebo potreba spať dlhý čas)
  • psychomotorická pomalosť alebo nepokoj (napr. spomalenie pohybov, reči alebo neschopnosť pokojne sedieť, uvoľnené, nepretržité pohyby rúk a/alebo tela)
  • pocit únavy alebo vyčerpania, nedostatok energie;
  • negatívne sebapoňatie, strata sebaúcty;
  • nadmerné alebo neprimerané pocity sebahodnotenia alebo viny;
  • znížená schopnosť sústrediť sa a venovať pozornosť;
  • nerozhodnosť alebo neschopnosť robiť rozhodnutia;
  • opakujúce sa myšlienky na smrť, myšlienky na samovraždu, ktoré môžu vyústiť do skutočných pokusov vziať si život.

Tieto symptómy možno pripísať skutočnej depresívnej patológii (veľká depresívna porucha) alebo reaktívnej alebo fyziologickej depresii, tj depresívnym epizódam, ktoré vznikajú ako dôsledok bolestivých životných udalostí, ako je úmrtie, odlúčenie, choroba, záchvaty paniky atď.

Úloha starostlivej a dôslednej diagnózy je preto zásadná, pričom sa rozlišuje úroveň závažnosti, ktorá môže byť mierna, stredná alebo závažná.

Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM – V) rozlišuje na základe špecifických symptómov medzi:

  • Poruchová porucha regulácie nálady
  • Veľká depresívna porucha
  • Pretrvávajúca depresívna porucha (dystýmia)
  • Premenštruačná dysforická porucha
  • Depresívna porucha vyvolaná látkou/liekom
  • Depresívna porucha spôsobená iným zdravotným stavom
  • Špecifikovaná alebo nešpecifikovaná depresívna porucha.

Vzhľadom na zložitosť je možné rozlišovať medzi veľkou depresívnou poruchou a perzistentnou depresívnou poruchou, aby sme lepšie porozumeli niektorým jej aspektom.

Depresívnou poruchou

Veľká depresívna porucha (často označovaná ako závažná depresia) je, keď sa päť alebo viac symptómov objaví v priebehu 2 týždňov, čo spôsobí zmenu oproti predchádzajúcej úrovni fungovania osoby.

Depresívna nálada po väčšinu dňa, takmer každý deň, beznádejný pocit smútku, podráždenosť a psychosomatické symptómy, sociálne stiahnutie sa a strata záujmu takmer o všetky aktivity.

Pretrvávajúca depresívna porucha (dystýmia)

Perzistujúca depresívna porucha sa líši od veľkej depresie prítomnosťou depresívnej symptomatológie menšej, ale konštantnej závažnosti, najmä depresívna nálada je prítomná takmer každý deň po dobu najmenej 2 rokov.

V tomto prípade je prežívaná skúsenosť smútku viac integrovaná do pacientových aktuálnych udalostí a životnej anamnézy a je trvalá, s niekedy prerušovaným a nepravidelným priebehom, ale s relatívne krátkymi intervalmi normálnosti.

Symptomatologický obraz nie je taký závažný ako pri veľkej depresii a líši sa od druhej najmä v nasledujúcich charakteristikách

  • pocit smútku a opustenosti sa viac podobá reaktívnemu pocitu straty ako endogénnemu pocitu, ktorý charakterizuje epizódu veľkej depresie;
  • symptomatológia je rozmanitejšia;
  • psychomotorické funkcie nedosahujú výrazné zmeny;
  • existuje väčšia závislosť a reaktivita na vonkajšie a environmentálne situácie;
  • trvanie je variabilné a priebeh chronický.

Rizikové faktory a prevencia depresie

Depresia je výsledkom komplexnej interakcie prvkov.

Výskumy ukazujú, že príčiny depresie možno vysledovať späť k dvom hlavným rizikovým faktorom

  • biologický faktor, teda genetická predispozícia
  • psychologický faktor, teda skúsenosti a správanie naučené počas života.

Ľudia, ktorí v priebehu svojho života prešli obzvlášť nepriaznivými udalosťami, ako je úmrtie, trauma, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku depresívneho stavu.

Okrem toho je depresia spojená aj s celkovým zdravotným stavom jednotlivca; 25 zo 100 ľudí, ktorí trpia organickou poruchou, trpí aj depresiou.

Liečba: ako sa lieči depresia

Liečba depresie zahŕňa integráciu rôznych intervencií, ktorých cieľom je riešiť patologický stav vo vzťahu k úrovni závažnosti.

Ambulantné lekárske ošetrenie

Úvodná diskusia na získanie adekvátnych informácií o význame poruchy, jej klinických znakoch a možnej potrebe liečby sa môže uskutočniť v ambulantnom lekárskom prostredí.

Psychoterapie

Psychoterapia je jedným zo základných nástrojov podpory pacientov trpiacich depresiou.

Existujú rôzne prístupy, ktoré preukazujú veľkú účinnosť, ako je strategická terapia, systémovo-relačná terapia a kognitívno-behaviorálna terapia.

V menej závažných prípadoch postačuje dobrý psychoterapeutický kurz, zatiaľ čo v prípadoch ťažkej depresie musí byť psychoterapia sprevádzaná vhodnou farmakologickou liečbou s neustálym sledovaním progresu oboch terapeutických procesov.

Farmakologická terapia

V súčasnosti sa najčastejšie používajú skupiny antidepresív:

  • antidepresíva inhibítory spätného vychytávania serotonínu (tiež nazývané SSRI);
  • antidepresíva inhibujúce spätné vychytávanie serotonínu a noradrenalínu (tiež nazývané SNRI);
  • antidepresíva so špecifickým noradrenergným a serotonergným účinkom (tiež nazývané NaSSA)
  • tricyklické antidepresíva (TCA);
  • antidepresíva inhibujúce spätné vychytávanie noradrenalínu (tiež nazývané NRI);
  • iné (trazodón, agomelatín, vortioxetín).

Psychofarmakologická liečba antidepresívami by mala byť zahájená po starostlivom lekárskom posúdení na základe klinického obrazu a subjektívnej tolerancie, pričom sa má pod kontrolou možný výskyt nežiaducich účinkov.

Hospitalizácia

Hospitalizácia je potrebná pri absencii rodinnej, sociálnej alebo environmentálnej podpory v prípadoch, keď sú symptomatologické stavy mimoriadne závažné a vykazujú vysoké riziko samovraždy.

Prečítajte si tiež:

Núdzové vysielanie ešte viac...Naživo: Stiahnite si novú bezplatnú aplikáciu vašich novín pre IOS a Android

Paranoidná porucha osobnosti: všeobecný rámec

Vývojové trajektórie paranoidnej poruchy osobnosti (PDD)

Reaktívna depresia: Čo to je, príznaky a liečba situačnej depresie

Zemetrasenie a strata kontroly: Psychológ vysvetľuje psychologické riziká zemetrasenia

V každodennom živote: Vyrovnanie sa s paranoidnými

Mikroagresie: Čo sú, ako sa s nimi vysporiadať

Hanba a vina: neprispôsobivé stratégie u obetí sexuálneho zneužívania

Zemetrasenie a strata kontroly: Psychológ vysvetľuje psychologické riziká zemetrasenia

Afektívne poruchy: mánia a depresia

Aký je rozdiel medzi úzkosťou a depresiou: Poďme zistiť tieto dve rozšírené duševné poruchy

ALGEE: Spoločné objavovanie prvej pomoci v oblasti duševného zdravia

Záchrana pacienta s problémami duševného zdravia: Protokol ALGEE

Základná psychologická podpora (BPS) pri záchvatoch paniky a akútnej úzkosti

Čo je popôrodná depresia?

Ako rozpoznať depresiu? Pravidlo troch A: asténia, apatia a anhedónia

Popôrodná depresia: Ako rozpoznať prvé príznaky a prekonať ich

Popôrodná psychóza: vedieť ju vedieť, ako sa s ňou vysporiadať

Schizofrénia: Čo to je a aké sú príznaky

Pôrod a núdzová situácia: popôrodné komplikácie

Intermitentná výbušná porucha (IED): Čo to je a ako ju liečiť

Baby blues, čo to je a prečo sa líši od popôrodnej depresie

Depresia u starších ľudí: Príčiny, príznaky a liečba

zdroj:

Pagine Mediche

Tiež sa vám môže páčiť