Srdcové zlyhanie: príčiny, symptómy, testy na diagnostiku a liečbu

Srdcové zlyhanie je jednou z najčastejších kardiopatií nad 65 rokov. Je charakterizovaná neschopnosťou srdca vykonávať funkciu pumpy, čo má za následok nedostatočné prekrvenie zvyšku tela a „stagnáciu“ krvi pred nefunkčnými srdcovými komorami, čo vedie k „preťaženiu“ postihnutých orgánov. Toto sa tiež nazýva srdcové zlyhanie

Čo je srdcové zlyhanie? Z čoho pozostáva?

Srdcové zlyhanie je chronický stav, ktorého frekvencia v Taliansku je asi 2%, ale postupne sa stáva častejším s vekom a u ženského pohlavia a dosahuje viac ako 15% u oboch pohlaví.

Vzhľadom na všeobecné starnutie populácie je v súčasnej dobe kardiovaskulárnym ochorením s najvyšším výskytom (1-5 nových prípadov na 1000 100 subjektov/rok) a prevalenciou (viac ako 1000 prípadov na 65 65 subjektov nad XNUMX rokov) a hlavnou príčinou hospitalizácie u ľudí starších ako XNUMX rokov.

Systolická dekompenzácia a diastolická dekompenzácia

Srdce dostáva venóznu krv z periférie (cez pravú predsieň a komoru), podporuje okysličenie zavedením do pľúcneho obehu a potom cez ľavú predsieň a komoru tlačí okysličenú krv do aorty a potom do tepien. transport do všetkých orgánov a tkanív tela.

Na začiatku je teda možné rozlišovať medzi:

  • Systolická dekompenzácia v prítomnosti zníženej kapacity ľavej komory na vylučovanie krvi;
  • Diastolická dekompenzácia v prítomnosti zhoršenej výplne ľavej komory.

Pretože funkcia ľavej komory sa bežne hodnotí takzvanou ejekčnou frakciou (percento krvi pumpovanej do aorty pri každej kontrakcii (systole) ľavej komory), zvyčajne sa vypočítava pomocou echokardiogramu, presnejší rozdiel medzi:

  • Konzervovaná ejekčná frakcia (alebo diastolická) dekompenzácia, pri ktorej je ejekčná frakcia väčšia ako 50%.
  • Znížená ejekčná frakcia (alebo systolická) dekompenzácia, pri ktorej je ejekčná frakcia menšia ako 40%.
  • Mierne znížená dekompenzácia ejekčnej frakcie, kde sa ejekčná frakcia pohybuje medzi 40 a 49%.

Táto klasifikácia je dôležitá pre vývoj čoraz cielenejších terapií (ako uvidíme, v súčasnosti existujú iba osvedčené terapie na zníženie dekompenzácie ejekčnej frakcie).

Srdcové zlyhanie: Aké sú príčiny?

Príčinou srdcového zlyhania je zvyčajne poškodenie myokardu, srdcového svalu, ktoré môže byť spôsobené napríklad infarktom alebo nadmerným stresom spôsobeným nekontrolovanou hypertenziou alebo dysfunkciou chlopní.

Elektrokardiogram mnohých dekompenzovaných pacientov môže vykazovať blok vetvy ľavého zväzku (BBS), zmenu v šírení elektrického impulzu, ktorá môže zmeniť mechaniku srdca, čo spôsobuje dyssynchróniu kontrakcie a v dôsledku toho zhoršenie kontrakčnej aktivity srdca.

Srdcové zlyhanie: rizikové faktory

Podrobnejšie sú nižšie uvedené rizikové faktory pre dekompenzáciu so zníženou ejekčnou frakciou

  • ischemická choroba srdca (najmä predchádzajúci infarkt myokardu)
  • chlopňové ochorenie srdca
  • hypertenzia.

Na druhej strane rizikové faktory pre dekompenzáciu so zachovanou ejekčnou frakciou sú

  • cukrovka
  • metabolický syndróm
  • obezita
  • fibrilácia predsiení
  • vysoký tlak
  • ženské pohlavie.

Aké sú príznaky srdcového zlyhania?

V počiatočných štádiách srdcového zlyhania môžu príznaky chýbať alebo byť mierne (ako napríklad dýchavičnosť po namáhavom cvičení).

Srdcové zlyhanie je progresívny stav, pričom príznaky sa postupne stávajú zreteľnejšími, čo vedie k potrebe vyhľadať lekársku pomoc alebo si niekedy vyžaduje hospitalizáciu.

Príznaky, ktoré sú dôsledkom zníženého prekrvenia orgánov a tkanív a „stagnácie“ krvi pred nefunkčnými srdcovými komorami s „prekrvením“ postihnutých orgánov, môžu zahŕňať:

  • Dýchavičnosť, tj. Dýchavičnosť, spôsobená nahromadením tekutiny v pľúcach: spočiatku sa objavuje po intenzívnej námahe, ale postupne aj po miernej námahe, v pokoji a dokonca aj ležmo na chrbte počas spánku (dekubitálna dyspnoe), prerušenie nočného pokoja a prinútiť jedného sadnúť si.
  • Edém (opuch) v dolných končatinách (chodidlá, členky, nohy), tiež spôsobený nahromadením tekutiny.
  • Opuch brucha a/alebo bolesť, opäť spôsobená nahromadením tekutín, v tomto prípade vo vnútornostiach.
  • Asténia (únava), spôsobená znížením prekrvenia svalov.
  • Suchý kašeľ v dôsledku nahromadenia tekutiny v pľúcach.
  • Strata chuti do jedla.
  • Obtiažne sústredenie spôsobené zníženým prívodom krvi do mozgu a v závažných prípadoch zmätenosťou.

Srdcové zlyhanie: úrovne závažnosti

Na základe symptómov, ktoré fyzická aktivita generuje, a teda do akej miery je obmedzená, New York Heart Association definovala štyri triedy zvyšujúcej sa závažnosti (od I do IV) srdcového zlyhania:

  • Asymptomatický pacient: obvyklá fyzická aktivita nespôsobuje únavu ani dýchavičnosť.
  • Mierne srdcové zlyhanie: Po miernej fyzickej aktivite (napr. Po niekoľkých schodoch alebo po niekoľkých schodoch s váhou) dochádza k dýchavičnosti a únave.
  • Stredné až závažné srdcové zlyhanie: dyspnoe a únava sa vyskytujú aj po minimálnej fyzickej aktivite, ako je chôdza menej ako 100 m po rovine normálnym tempom alebo výstup po schodisku.
  • Závažné srdcové zlyhanie: asténia, dýchavičnosť a únava sa vyskytujú aj v pokoji, v sede alebo v ľahu.

Diagnóza: kardiologické vyšetrenie

Získanie včasnej diagnostiky srdcového zlyhania je dôležité pre lepšie zvládanie tohto chronického stavu, spomalenie jeho progresie a tým pomáha zlepšiť kvalitu života pacienta.

Diagnostika srdcového zlyhania nie je vždy jednoduchá: symptómy často kolíšu a ich intenzita sa v priebehu dní mení.

Navyše, ako sme videli, ide o nešpecifické symptómy, ktoré pacienti, najmä starší pacienti a tí, ktorí už zápasia s inými ochoreniami, majú tendenciu podceňovať alebo pripisovať iným príčinám.

Na druhej strane, prítomnosť dyspnoe a/alebo edému u jedincov s rizikovými faktormi srdcového zlyhania by mala vyvolať špecializované kardiologické vyšetrenie.

Aké testy by sa mali vykonať na diagnostiku srdcového zlyhania?

Diagnostické vyšetrenie srdcového zlyhania obsahuje anamnézu (tj. Zhromažďovanie informácií o anamnéze a symptómoch pacienta) a predbežné fyzické vyšetrenie. Špecialista potom môže požiadať o ďalšie vyšetrenia (laboratórne a inštrumentálne testy) vrátane

  • elektrokardiogram
  • echokardiogram
  • magnetická rezonancia srdca s kontrastným médiom
  • krvná dávka natriuretických peptidov (molekuly produkované hlavne ľavou komorou; normálne hladiny v krvi spravidla vylučujú dekompenzáciu).

Môžu byť tiež požadované invazívnejšie testy, ako je srdcová katetrizácia a koronarografia.

Ako sa lieči srdcové zlyhanie?

Srdcové zlyhanie je chronický stav, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup, aby sa znížili symptómy, spomalila sa progresia ochorenia, znížil sa počet hospitalizácií, predĺžilo sa prežívanie pacientov a zlepšila kvalita života.

Okrem včasnej diagnostiky je cenná aj aktívna úloha pacienta a spolupráca multidisciplinárneho tímu a rodinného lekára.

Medzi hlavné možnosti liečby patria:

  • Zmeny životného štýlu, ktoré zahŕňajú:
  • Zníženie spotreby soli;
  • Pravidelná aeróbna fyzická aktivita strednej intenzity (napr. 30 minút chôdze aspoň 5 dní v týždni);
  • Obmedzenie príjmu tekutín;
  • Samomonitorovanie, tj denné monitorovanie telesnej hmotnosti, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, možnej prítomnosti edému.
  • Farmakologická terapia s niekoľkými liekmi v kombinácii vrátane:
  • Lieky blokujúce systém renín-angiotenzín-aldosterón (inhibítory ACE, sartany a antialdosteroniká);
  • Lieky, ktoré antagonizujú sympatický nervový systém (beta-blokátory, ako napríklad karvedilol, bisoprolol, nebivolol a metoprolol);
  • Lieky inhibujúce neprilyzín (ako je sakubitril);
  • Inhibítory kotransportéra sodíka a glukózy.
  • Resynchronizačná terapia srdca (v kombinácii s liekom, ak dôjde k poruche vedenia elektrického impulzu, ako je napríklad blok ľavej vetvy zväzku): vyžaduje implantáciu elektrických zariadení (kardiostimulátorov alebo biventrikulárnych defibrilátorov) na resynchronizáciu srdcovej kontrakcie. Spolu s liekmi môžu pomôcky spomaliť progresiu ochorenia a niekedy viesť k normalizácii ejekčnej frakcie ľavej komory.
  • Chirurgické zákroky (ako chirurgická alebo perkutánna korekcia chlopňovej choroby, chirurgická alebo perkutánna revaskularizácia myokardu až po implantáciu „umelého srdca“ a transplantáciu srdca).

Je potrebné poukázať na to, že vyššie uvedené lieky a resynchronizačná terapia sa osvedčili iba pri systolickej dekompenzácii alebo zníženej ejekčnej frakcii. Najmä prvé dve vyššie uvedené kategórie liekov, tj. Blokátory systému renín-angiotenzín-aldosterónový (inhibítory ACE, sartany a antialdosterónové lieky) a tie, ktoré antagonizujú sympatický nervový systém (beta-blokátory), sú stále prvými- líniová terapia pre tento stav.

Ukázalo sa, že tieto lieky menia históriu ochorenia, znižujú úmrtnosť a chorobnosť pôsobením na negatívne interakcie medzi hyperaktiváciou sympatického nervového systému a systémom renín-angiotenzín-aldosterón a progresiou ventrikulárnej dysfunkcie.

V posledných rokoch sa investuje do výskumu nových molekúl, ktoré sú schopné ešte účinnejšie antagonizovať neurohormonálne mechanizmy, ktoré sú základom progresie srdcového zlyhania.

Bola teda identifikovaná kombinácia lieku sakubitril (ktorý inhibuje neprilyzín a tým zvyšuje hladiny natriuretických peptidov, ktoré hrajú ochrannú úlohu) a sartanu, valsartanu.

Táto kombinácia umožnila spomaliť progresiu ochorenia ešte viac, ako už bolo možné pri terapii založenej na ACE inhibítoroch.

Ide o novú triedu antidiabetických liekov (SGLT2-i a SGLT1 & 2-i), u ktorých bolo preukázané, že významne znižujú úmrtnosť a chorobnosť u pacientov so srdcovým zlyhaním s nízkou ejekčnou frakciou, ktorí už dostávajú liečbu inhibítormi ACE/sartany/sakubitril-valsartan, anti-aldosteroniká a beta-blokátory.

Existuje prvotný dôkaz, že táto skupina liekov môže mať tiež priaznivý prognostický vplyv na pacientov s ejekčnou frakciou> 40%.

Dá sa zabrániť srdcovému zlyhaniu?

Pokiaľ ide o kardiovaskulárne patológie, vrátane srdcového zlyhania, má zásadný význam prevencia, ktorá pôsobí na modifikovateľné kardiovaskulárne rizikové faktory, ako je hypertenzia, vysoký cholesterol, fajčenie, sedavosť a obezita.

Je preto potrebné venovať náležitú pozornosť svojmu životnému štýlu, vylúčeniu fajčenia, pravidelnej fyzickej aktivite, udržaniu hladiny cholesterolu a hmotnosti pod kontrolou.

Ľudia s rizikom srdcového zlyhania by mali mať aj preventívne lekárske prehliadky na včasnú diagnostiku, a to aj pri absencii symptómov (ako v prípade asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory), a podľa toho by mali okamžite konať.

Prečítajte si tiež:

Vedecké vyhlásenie AHA - Chronické srdcové zlyhanie pri vrodenej srdcovej chorobe

Zníženie počtu hospitalizácií so srdcovým zlyhaním v Taliansku počas prepuknutia pandémie

Dovolenka v Taliansku a bezpečnosť, IRC: „Viac defibrilátorov na plážach a prístreškoch. Na geolokáciu AED potrebujeme mapu ”

zdroj:

Dr. Daniela Pini - Humanitas

Tiež sa vám môže páčiť