Týranie a týranie detí: ako diagnostikovať, ako zasiahnuť
Zneužívanie a zlé zaobchádzanie s deťmi si môže vyžadovať koordinovaný zásah súdnych orgánov, verejnej bezpečnosti, sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení
Zneužívanie a zlé zaobchádzanie sú všetky formy fyzického a emocionálneho zneužívania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania, nedbanlivosti alebo komerčného alebo iného vykorisťovania, ktoré má za následok skutočné alebo potenciálne poškodenie zdravia, prežitia, vývoja alebo dôstojnosti dieťaťa v rámci vzťahu charakterizovaného zodpovednosťou, dôverou alebo mocou. (SZO).
PROFESIONÁLI V DETSKEJ STAROSTLIVOSTI V SIETI: NAVŠTÍVTE STÁNOK MEDICHILD NA EMERGENCY EXPO
Čo je zneužívanie a týranie detí?
Zlé zaobchádzanie je vážnou zmenou vo vzťahu medzi dospelým a dieťaťom s niekedy jemnými charakteristikami, ktorých následky nie je vždy ľahké diagnostikovať.
Keď sa týranie odohráva v domácnosti, je súčasťou skorého narušeného vzťahu s väzbami (čo samo osebe predstavuje traumu vo vzťahu dôvery a bezpečia), čo spôsobuje u dieťaťa ťažkosti pri zvládaní stresu a v psychických mechanizmoch, ktoré regulovať správanie a emócie.
K zlému zaobchádzaniu môže dôjsť prostredníctvom izolovanej, vážnej, extrémnej udalosti, ktorá prekoná schopnosť dieťaťa odolávať, alebo prostredníctvom opakovaných udalostí alebo dlhotrvajúcich podmienok (ako je zanedbávanie), čo vedie k skutočnej vývojovej zmene spôsobenej traumou, ktorej je dieťa vystavené.
Aké sú dôsledky zneužívania a týrania detí?
Výskum ukázal, že trauma produkuje neurobiologické zmeny, teda vo fungovaní mozgu.
Mozgový poplašný systém, ktorý funguje ako akýsi „dymový signál“, sa naďalej aktivuje a signalizuje mozgu: „nebezpečenstvo, únik“.
Súčasne sú deaktivované ďalšie mozgové systémy, ktoré bežne fungujú ako „riadiaca veža“ (t. j. spracovanie informácií), so stratou schopnosti regulovať emócie, sebauvedomenie, empatiu a naladenie sa na ostatných.
Dôsledky sú úzko spojené s vekom, v ktorom sa problém začína vyskytovať, s kvalitou a frekvenciou zneužívania alebo zlého zaobchádzania a s prítomnosťou alebo nedostatkom ochranných faktorov.
Vo všeobecnosti dochádza k zhoršovaniu sociálnych vzťahov, čo niekedy vedie k inhibícii a sociálnej stiahnutosti, veľmi nízkej sebaúcte, nízkej sebadôvere a neustálej devalvácii vlastných činov a myšlienok, ako napríklad „nie som schopný“.
Krátkodobé dôsledky môžu byť:
- Špecifické strachy, tj vyvolané špecifickými podnetmi ako je určité miesto, určitý predmet, určité zviera, určitá situácia;
- Hyper-bdelosť;
- Strata záujmu;
- Poruchy spánku;
- Regresie v správaní alebo kontrole zvierača;
- Zníženie alebo nadmerná chuť do jedla;
- Kompulzívne správanie, ako je hojdanie, chôdza tam a späť, trenie alebo búchanie predmetmi;
- Rýchle zmeny nálad s nezvládnuteľnými záchvatmi plaču, podráždenosťou a výraznou hyperaktivitou, zhoršeným fungovaním v škole, sociálnym stiahnutím, poruchami správania, psychosomatickými poruchami (bolesti brucha, hlavy, astmatické krízy), ako aj posttraumatická stresová porucha.
Môžu byť dlhodobé následky
- Rozvoj sebaobrazu a pocitu vlastnej hodnoty, interpersonálna sféra;
- Poruchy úzkosti;
- poruchy sexuálneho správania;
- Poruchy príjmu potravy;
- Zneužívanie látok;
- Poruchy osobnosti, psychózy, samovražedné myšlienky.
Ako sa diagnostikuje zneužívanie a týranie detí?
Diagnostika zahŕňa neuropsychiatrické vyšetrenie a psychologické vyšetrenie na pochopenie vývinu a psychopatologického profilu dieťaťa. Na diagnostiku sa používajú štandardizované psychologické testy.
Plánujú sa klinické rozhovory a rozhovor s rodičmi a deťmi a dospievajúcimi, ako aj rodinné sedenie na posúdenie rodinných vzťahov.
V prípade mladších detí sa plánujú pozorovania hry, aby sa posúdila schopnosť dieťaťa spontánne sa zabávať vo vzťahoch a cítiť emócie.
Existuje aj ustanovenie pre pediatrické, rádiologické a gynekologické multišpecializované poradenstvo, ak sa zistia lézie alebo klinické indikácie.
Ako sa lieči?
Plán liečby musí zostaviť špecializovaný tím na základe psychologického profilu dieťaťa a zdrojov rodiny.
Intervencie uvedené v medzinárodných smerniciach:
- Individuálne a integrované psychoterapeutické intervencie s rodičmi/referenčnými postavami dospelých a na obnovenie väzieb dôvery;
- Farmakologická intervencia na základe klinických znakov a závažnosti.
Aká je prognóza v prípade zneužívania alebo týrania dieťaťa?
"Neexistuje rana, ktorá by sa nedala zahojiť."
Podmienkou týrania nie je pre jednotlivca odsúdenie, ale rizikový faktor v rámci jeho vývinovej dráhy, ktorú tvoria aj individuálne ochranné faktory (genetické, neurobiologické, kognitívne, emocionálne) a zdroje okolitého prostredia.
Prečítajte si tiež:
Metropolitná polícia spúšťa videokampaň na zvýšenie povedomia o domácom zneužívaní