Antikoagulačné lieky: zoznam a vedľajšie účinky

Povedzme si niečo o liekoch proti zrážanlivosti krvi: antikoagulant je zlúčenina schopná spomaliť alebo prerušiť proces zrážania krvi, používa sa ako v laboratórnej medicíne, napr. pri krvnom obraze, tak aj vo forme liekov na reguláciu tekutosti krvi a používa sa jednak preventívne. na účely, keď je pacient vo vysokom riziku trombózy, napr. po zlomenine kosti (napr. zlomenina stehennej kosti u starších ľudí), po operácii alebo pri fibrilácii predsiení, alebo na terapeutické účely, keď už trombóza vznikla a je potrebné zabrániť odlúčeniu. alebo rozšírenie trombu

Trombolytiká, antikoagulanciá alebo antiagreganciá?

Trombolytiká (streptokináza, urokináza...) sa používajú pri všetkých stavoch, pri ktorých sa už trombus vytvoril, na prevenciu tvorby nových trombov sa podávajú protidoštičkové látky (Aspirín, Plavix...) a antikoagulanciá (heparín, dikumarol...).

Antikoagulanciá a antiagreganciá spolu

Súčasné užívanie antikoagulancií a antiagregancií nie je nemožné, ale vo vybraných prípadoch sa musí vykonávať LEN POD PRÍSNOU LEKÁRSKOU KONTROLOU, pretože synergicky zvyšujú svoj potenciálny účinok.

VŽDY je dôležité informovať svojho lekára o akejkoľvek protidoštičkovej liekovej terapii, ktorú podstupujete.

Antikoagulanciá a optimálne INR

Účinok antikoagulancií je medzi jednotlivcami veľmi variabilný a môže sa meniť v priebehu času aj u toho istého jednotlivca.

Množstvo lieku potrebné na osobu môže byť veľmi rozdielne, pričom dávky medzi jednotlivcami sú až desaťkrát vyššie, ako aj u toho istého jednotlivca sa môžu líšiť.

Subjektívna zložka je rádovo takým dôležitým prvkom, že na posúdenie účinnosti lieku je potrebné odkázať nie na prijaté množstvo, ako je to bežné, ale na laboratórny test, ktorý meria čas potrebný na zrážanie krvi (čas aktivity protrombínu).

Protrombínový čas (TP) sa meria pomocou percentuálneho indexu INR (Index Normalized Ratio), čo je najbezpečnejší a najsprávnejší index, aký máme: INR = TP pacienta / TP normálneho subjektu.

Hodnoty pod 2 znamenajú príliš hustú krv, kým hodnoty nad 3.5 znamenajú príliš tekutú krv, nad 4 riziko dokonca smrteľného krvácania.

Na druhej strane pri fibrilácii predsiení zvyčajne postačuje protrombínová aktivita v priemere 40 percent alebo INR 2-2.5.

U pacientov, ktorým sa podávajú antikoagulanciá, sa vyžaduje pravidelné vyšetrenie krvi na meranie protrombínového času.

Antikoagulanciá: heparín

Heparín je glykozaminoglykán fyziologicky prítomný v sekrečných granulách žírnych buniek.

Molekuly interagujú s cirkulujúcim antitrombínom a poskytujú prirodzenú antitrombotickú obranu.

V terapii sa podáva parenterálne, pretože nie je absorbovaný črevnou sliznicou.

Pri intravenóznom podaní (v kontinuálnej infúzii alebo intermitentných bolusoch) začína antitrombotický účinok okamžite; pri subkutánnom podaní (možné v prípade kalcinového heparínu alebo nízkomolekulárnych heparínov) sa nástup účinku oneskorí o jednu až dve hodiny.

Použitie heparínu je možné aj vtedy, keď sú perorálne antikoagulanciá kontraindikované, napr. v tehotenstve, pretože molekula neprechádza placentou.

Z komplikácií sú najčastejšie hemoragické prejavy, ktoré sú závislé od dávky a môžu postihnúť buď miesto vpichu (modriny alebo hematómy), alebo vzdialené miesta (epistaxa, hematúria a pod.).

Najobávanejšou komplikáciou je heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT syndróm): je to paradoxne potenciálne smrteľná protrombotická komplikácia pozorovaná u 3 % pacientov liečených nefrakcionovaným heparínom (ENF) a u 0.5 % pacientov liečených nízkomolekulárnym heparínom (EBPM ).

Jeho výskyt je oveľa častejší u chirurgických pacientov ako u interných pacientov.

Perorálne antikoagulanciá

Antikoagulačná terapia predstavuje liečbu voľby v primárnej a sekundárnej prevencii cievnej mozgovej príhody u pacientov s fibriláciou predsiení (chlopňových a nevalvulárnych) a pľúcnej embólie u pacientov s venóznou trombózou: najmä nepriamymi perorálnymi antikoagulanciami, ak je stredne závažná resp. vysoké riziko venóznej trombózy.

Dabigatran a inhibítory faktora X boli pred niekoľkými rokmi v Európe povolené na primárnu prevenciu rizika venóznej tromboembólie u dospelých, ktorí podstupujú elektívnu operáciu na nahradenie kolena alebo bedrového kĺbu namiesto známejších subkutánnych injekcií heparínu do brucha.

Warfarín, acenokumarol, fenprokumón

Warfarín, acenokumarol, fenprokumón sú odvodené od dikumarolu, kumarínového variantu.

Nazývajú sa nepriame antikoagulanciá, pretože neblokujú koagulačnú kaskádu, ale inhibujú tvorbu koagulačných faktorov závislých od vitamínu K (faktor II, VII, IX a X) upstream.

Ich plný účinok sa dosiahne niekoľko dní po začiatku podávania, ale množstvo, ktoré sa má podať, sa musí monitorovať pravidelnou kontrolou INR vzhľadom na veľkú variabilitu absorpcie molekuly (od subjektu k subjektu a pri denných dávkach, ktoré sa môže značne líšiť v rámci toho istého týždňa) a interferenciou s veľmi veľkým počtom látok (drogy a potraviny).

Aj keď sa INR v krvi kontroluje dvakrát až trikrát mesačne, iba 60 % pacientov liečených warfarínom sa udržiava na ideálnom INR medzi 2 a 3.

Tento typ protidoštičkových látok (dikumarol) a vitamín K sú kompetitívnymi antagonistami: vitamín K možno použiť v prípade predávkovania týmito liekmi (pred začiatkom krvácania) na zníženie ich účinku.

Naopak, pri konzumácii potravín bohatých na vitamín K je potrebná opatrnosť z dôvodu liekových interakcií (mikrogramy = 1/1000 mg, na 100 g/nevarená jedlá porcia:

  • veľmi vysoké (>1 miligram): sušená bazalka, tymian, šalvia (1 700 μg), petržlen, sušené listy koriandra
  • pre biologickú dostupnosť, hoci obsah fylochinónu je oveľa nižší: špenát (498 µg), kapusta, brokolica, karfiol.

Varením sa z jedla neodstraňuje významné množstvo vitamínu K, a preto sa nemení riziko liekovej interakcie.

Na druhej strane už pri 40 °C sa vitamín C, ktorý je prítomný v mnohých z týchto potravín, ničí, aby sa vyvážil možný koagulačný účinok vitamínu K.

Vitamín C pôsobí proti zrazeninám (tvoreným lipidmi, cholesterolom, vápnikom, makrofágmi a niekedy z nich odumretými bunkami alebo maltou), pretože je vo všeobecnosti schopný dobre viazať vápnik: podporuje vstrebávanie vápnika z potravy pri trávení – pričom zostáva dokázať, či podporuje aj vstrebávanie z krvi do kostí a tkanív a uvoľňuje upchaté kapiláry pri prebiehajúcej infekcii.

Podobne ako ostatné vitamíny rozpustné v tukoch, aj vitamín K sa v tele hromadí, takže okrem pravdepodobne neprekročenej dávky/deň je dôležité aj množstvo prijatej potravy v referencii týždňa.

V prípade paradajok a feniklu má varenie čiastočný inaktivačný účinok na vitamín K.

Dôležitejšia interakcia medzi potravinami a antikoagulanciami je s cesnakom a cibuľou, ktoré sú inhibítormi tromboxánu – ktorý je spolu s ADP nevyhnutný na to, aby sa krvné doštičky hromadili v zrazenine ako posledné, aby vytvorili hemostatickú zátku.

Cesnak obsahuje ajoén a adenozín, cibuľový adenozín (ktorého receptory regulujú prietok krvi v koronárnych artériách).

Okrem toho obsahujú biologicky dostupnú síru: správna rovnováha sírnych aminokyselín (sírové aminokyseliny -SAA) ako cysteín, homocysteín, metionín a taurín sa považuje za kardiovaskulárny rizikový faktor, avšak vzhľadom na vlastnosti riedenia krvného obehu je treba vziať do úvahy, že dilatácia krvných ciev závisí hlavne od arginínu a ornitínu, ktoré vo svojej molekule neobsahujú síru, ani sa nezdá, že by boli priamo ovplyvnené interakciou so sírnymi aminokyselinami.

Kyselina acetylsalicylová nepatrí do skupiny antikoagulancií, ale napriek tomu má protidoštičkový a krv riediaci účinok a často sa používa so zosilňujúcim účinkom v kombinácii s antikoagulanciami (napr. klopidogrel).

Okrem interakcie medzi antikoagulanciami a potravinami bohatými na vitamín K (ktoré znižujú účinnosť niektorých liekov) je nezanedbateľný aj potenciačný účinok potravín bohatých na kyselinu salicylovú.

Medzi zeleninu s najvyšším obsahom salicylovej patrí:

  • veľmi vysoké (> 1 mg): černice, čučoriedky, hrušky z Indie, sultánky; paprika, paradajky, čakanka, čakanka; mandle, arašidy; Canella, rasca, kari, sušený kôpor, garam masalla, oregano, pálivé chilli papričky, rozmarín, tymián, kurkuma, horčica;
  • vysoké (medzi 0.5 a 1 mg): lucerna, brokolica, uhorka, fazuľa, špenát, sladké zemiaky, jablká granny smith, čerstvé avokádo, čerešne, červené hrozno, čerstvá mandarínka, čerstvé tangelo, píniové oriešky, makadamové oriešky, pistácie, vegemit.

Dávky ASA v liekoch sú oveľa vyššie, rádovo 0.6 – 0.9 g/deň u detí a 1 – 3 g/deň u dospelých, takže je nepravdepodobné, že by ich množstvo salicylátov skonzumovaných potravou (dokonca aj ak zjeme niekoľko uncí potravín s najvyšším obsahom salicylátov, dostaneme niekoľko mg) a interakcia medzi potravinami so salicylátmi a liekmi obsahujúcimi ASA je preto zanedbateľná.

Na druhej strane, interakcia medzi potravinami so salicylátmi (mg/100 g jedlej porcie) a kumarínovými antikoagulanciami nie je, keďže sa užívajú v dávkach rovnakej veľkosti (2.5 – 5 mg/deň), okrem toho že sa skúma a nie je celkom jasné, ako ASA zosilňuje účinok niektorých antikoagulancií a s tým súvisiaci vedľajší účinok vnútorného krvácania, najmä krvácania do mozgu a/alebo u starších osôb, ktoré sú potom najviac vystavené opačnému riziku trombózy .

dabigatran

Nedávno zavedený dabigatran je priamy inhibítor trombínu.

Podáva sa perorálne a nevyžaduje monitorovanie pravidelnými kontrolami INR alebo úpravou dávkovania.

Jeho účinnosť a bezpečnosť boli rovnaké alebo lepšie ako pri upravených dávkach warfarínu u pacientov s nevalvulárnou fibriláciou predsiení sledovaných najmenej dva roky v klinickom skúšaní.

Interakcie s doplnkami a bylinnými liekmi

Medzi doplnkami stravy, bylinnými liekmi a perorálnymi antikoagulanciami sú možné liekové interakcie:

  • zosilňujú antikoagulačný účinok: Ganoderma japonicum, šalvia miltiorrhiza, ginko, mochna, cesnak, ľubovník bodkovaný, vŕba biela, spirea, tamarind;
  • znižujú antikoagulačný účinok: mučenka, borievka, verbena officinale a ženšen.

Prečítajte si tiež:

Núdzové vysielanie ešte viac...Naživo: Stiahnite si novú bezplatnú aplikáciu vašich novín pre IOS a Android

Venózna trombóza: Od symptómov k novým liekom

Hlboká žilová trombóza horných končatín: Ako sa vysporiadať s pacientom s Paget-Schroetterovým syndrómom

Venózna trombóza: Čo to je, ako ju liečiť a ako jej predchádzať

Netraumatické intramurálne hematómy u pacientov na antikoagulačnej terapii

Nové perorálne antikoagulanciá: výhody, dávkovanie a kontraindikácie

Netraumatické intramurálne hematómy u pacientov na antikoagulačnej terapii

Trombus: Príčiny, klasifikácia, venózna, arteriálna a systémová trombóza

zdroj:

Medicína online

Tiež sa vám môže páčiť