Rakovina prsníka: pre každú ženu a každý vek správna prevencia

Rakovina prsníka alebo rakovina prsníka je najčastejšou rakovinou v ženskej populácii a postihuje každú ôsmu ženu: jej výskyt sa progresívne zvyšuje s vekom a doteraz je hlavnou príčinou úmrtí žien na rakovinu.

Rakovina prsníka, primárna prevencia

Tak ako pri iných nádorových ochoreniach, aj pri rakovine prsníka je nevyhnutná primárna prevencia zameraná na príčiny a predisponujúce faktory prostredníctvom vhodného životného štýlu: odporúča sa strava bohatá na ovocie a zeleninu, s nízkym obsahom živočíšnych tukov, vyhýbanie sa fajčeniu a sedavému spôsobu života.

Samotná primárna prevencia však nestačí a musí byť primerane doplnená sekundárnou prevenciou, ktorá pomocou špecifických testov dokáže odhaliť nádor ešte v počiatočnom štádiu a neprejavuje sa symptómami: v tomto štádiu šance na vyliečenie sú veľmi vysoké.

Prvým krokom k tomuto typu prevencie je zapojiť sa do skríningového programu.

Postupným rozširovaním programov mamografického skríningu sa podarilo zaznamenať pokles špecifickej úmrtnosti na rakovinu prsníka s hodnotami až 40 % u žien, ktoré po pozvaní podstúpili mamografický skríning.

Okrem mamografie existujú aj ďalšie prístrojové vyšetrenia, ktoré pomáhajú diagnostikovať prítomnosť rakoviny prsníka.

Rakovina prsníka, aké vyšetrenia je vhodné absolvovať do 40. roku života? 

Do 40. roku života, vzhľadom na nízky výskyt rakoviny prsníka, ak nie sú žiadne príznaky alebo vysoký stupeň známosti, nie sú žiadne náznaky preventívnych prehliadok.

Vždy sa odporúča autoanalýza, aby sa skontrolovali akékoľvek zmeny alebo hrčky, ktoré sú v tejto vekovej skupine prevažne benígne lézie.

V tejto vekovej skupine je v prítomnosti klinických zmien alebo hmatateľných hrčiek indikovaný ultrazvuk prsníka.

Ultrazvuk prsníka je neinvazívne vyšetrenie, ktoré je pomocou ultrazvuku schopné definovať pôvod klinického symptómu diagnostikovaním prítomnosti pevnej hrčky (vo všeobecnosti benígneho fibroadenómu) alebo tekutej (cysty); ultrazvuk je tiež schopný charakterizovať akékoľvek zmeny v lymfatických uzlinách axilárnej dutiny a v tejto vekovej skupine zostáva referenčným vyšetrením.

Od 40. roku života sa výskyt rakoviny prsníka postupne zvyšuje

V tejto vekovej skupine je referenčným vyšetrením, ktoré sa má vykonať ako test prvej úrovne, mamografia.

Ultrazvuk prsníka sa na druhej strane používa ako vyšetrenie druhého stupňa, ktoré – ak to rádiológ uzná za vhodné – môže doplniť a doplniť informácie poskytované mamografiou.

Mamografia je inštrumentálna metóda, ktorá pomocou ionizujúceho žiarenia vykonáva hodnotenie morfológie prsníka umožňujúce identifikáciu abnormalít vrátane abnormalít nádorového pôvodu.

Zavedením digitálnej tomosyntéznej mamografie sa podarilo ďalej zvýšiť ako senzitivitu (schopnosť identifikovať nádory v prsníku), tak aj špecifickosť (teda schopnosť znížiť počet interpretačných pochybností) tejto metódy.

Prsia nie sú všetky rovnaké a líšia sa v závislosti od množstva prítomného fibrogiandulárneho tkaniva na menej alebo viac husté prsia: so zvyšujúcou sa hustotou sa diagnostický výkon mamografie a tiež tomosyntézy znižuje, keďže fibrogiandulárne tkanivo môže úplne zamaskovať léziu a zabrániť jej diagnóze.

V prípade hustejších prsníkov môže byť preto potrebné doplniť vyšetrenie ultrazvukom prsníka, ktorý potom preberá definíciu testu druhého stupňa.

Rakovina prsníka, kedy je potrebné vykonať mamografiu? Ako často?

Mamografia spadajúca do základných úrovní starostlivosti (LEA) je ponúkaná (prostredníctvom skríningu) a v každom prípade garantovaná všetkým ženám vo veku 50 až 69 rokov: organizované skríningové programy pozývajú listom a každé dva roky všetky ženy vekovej kategórii mať mamografiu zadarmo.

Niektoré regióny túto možnosť každoročne rozširujú na ženy v mladšej vekovej skupine medzi 45 a 49 rokov.

Ženy, ktoré sa nezúčastňujú skríningových programov, môžu stále absolvovať mamografiu, čo sa dôrazne odporúča.

Keďže vedecké dôkazy poukazujú na zvýšený výskyt rakoviny prsníka už od 40. roku života, mamografia sa navrhuje už od tohto veku.

Preto bez ohľadu na prítomnosť príznakov alebo rodinnú anamnézu by ženy mali absolvovať mamografiu už vo veku 40 rokov.

Práve rádiológ na základe zistenej hustoty prsníkov a ďalších posúdení súvisiacich s individuálnym anamnestickým a klinickým obrazom označí vhodnú frekvenciu, v akej sa má vyšetrenie opakovať.

Orientačne:

Ženy s prsníkmi klasifikovanými ako „husté“ by mali absolvovať mamografické vyšetrenie raz ročne, čo je najužitočnejší interval na zabezpečenie efektívnej diagnózy u tohto typu prsníkov.

Ak sa pred ročným intervalom objavia podozrivé príznaky (ako je hmatateľná hrčka, krvný výtok, hmatateľné lymfatické uzliny v podpazuší), ultrazvuk prsníka môže určiť povahu symptómu.

Ženy s prsníkmi klasifikovanými ako „nízka hustota“ a tie, ktoré nie sú oboznámené s nádorom, môžu mať mamografiu v dlhšom intervale, ale nikdy nie viac ako dva roky.

Aj v tomto prípade je však vhodné venovať zvýšenú pozornosť prípadným klinickým príznakom a v prípade pochybností čo najskôr kontaktovať špecialistu.

Z dôvodov radiačnej ochrany by pri absencii klinických príznakov interval medzi jednou mamografickou kontrolou a ďalšou nemal byť nikdy kratší ako dvanásť mesiacov.

A po 69 rokoch?

Keďže, ako už bolo uvedené, výskyt rakoviny prsníka s vekom narastá, od 70. roku života by ste sa už nemali nechať ostražití a prestať s mamografickými kontrolami, ktoré by sa mali udržiavať, pokiaľ to celkový zdravotný stav dovoľuje.

Aj v tejto vekovej skupine je to práve rádiológ na základe zistenej hustoty prsníkov a anamnestického a klinického obrazu jedinca, kto určí vhodnú frekvenciu, v akej je potrebné vyšetrenie opakovať, či už ročne alebo každé dva roky.

Práve rádiológ na základe zistenej hustoty prsníkov a ďalších posúdení súvisiacich s individuálnym anamnestickým a klinickým obrazom označí vhodnú frekvenciu, v akej sa má vyšetrenie opakovať.

Orientačne:

Ženy s prsníkmi klasifikovanými ako „husté“ by mali absolvovať mamografické vyšetrenie raz ročne, čo je najužitočnejší interval na zabezpečenie efektívnej diagnózy u tohto typu prsníkov.

Ak sa pred ročným intervalom objavia podozrivé príznaky (ako je hmatateľná hrčka, krvný výtok, hmatateľné lymfatické uzliny v podpazuší), ultrazvuk prsníka môže určiť povahu symptómu.

Ženy s prsníkmi klasifikovanými ako „nízka hustota“ a tie, ktoré nie sú oboznámené s nádorom, môžu mať mamografiu v dlhšom intervale, ale nikdy nie viac ako dva roky.

Aj v tomto prípade je však vhodné venovať zvýšenú pozornosť prípadným klinickým príznakom a v prípade pochybností čo najskôr kontaktovať špecialistu.

Z dôvodov radiačnej ochrany by pri absencii klinických príznakov interval medzi jednou mamografickou kontrolou a ďalšou nemal byť nikdy kratší ako dvanásť mesiacov.

A po 69 rokoch?

Keďže, ako už bolo uvedené, výskyt rakoviny prsníka s vekom narastá, od 70. roku života by ste sa už nemali nechať ostražití a prestať s mamografickými kontrolami, ktoré by sa mali udržiavať, pokiaľ to celkový zdravotný stav dovoľuje.

Aj v tejto vekovej skupine je to práve rádiológ na základe zistenej hustoty prsníkov a anamnestického a klinického obrazu jedinca, kto určí vhodnú frekvenciu, v akej je potrebné vyšetrenie opakovať, či už ročne alebo každé dva roky.

Prečítajte si tiež

Núdzové vysielanie ešte viac...Naživo: Stiahnite si novú bezplatnú aplikáciu vašich novín pre IOS a Android

Rakovina prsníka: Onkoplastika a nové chirurgické techniky

Gynekologické rakoviny: Čo vedieť, ako im predchádzať

Rakovina vaječníkov: príznaky, príčiny a liečba

Aké sú rizikové faktory rakoviny prsníka?

Ženy s rakovinou prsníka „Neponúkajú sa rady týkajúce sa plodnosti“

Etiópia, ministerka zdravotníctva Lia Taddesseová: Šesť centier proti rakovine prsníka

Samovyšetrenie prsníka: Ako, kedy a prečo

Rakovina vaječníkov, zaujímavý výskum medicíny univerzity v Chicagu: Ako hladovať rakovinové bunky?

Fúzna biopsia prostaty: Ako sa vyšetrenie vykonáva

CT (počítačová axiálna tomografia): Na čo sa používa

Čo je to EKG a kedy urobiť elektrokardiogram

MRI, magnetická rezonancia srdca: čo to je a prečo je to dôležité?

MRI prsníka: Čo to je a kedy sa to robí

Lupusová nefritída (sekundárna nefritída po systémovom lupus erythematosus): príznaky, diagnostika a liečba

Čo je to ihlová aspirácia (alebo ihlová biopsia alebo biopsia)?

Pozitrónová emisná tomografia (PET): Čo to je, ako to funguje a na čo sa používa

CT, MRI a PET skeny: Na čo slúžia?

MRI, magnetická rezonancia srdca: čo to je a prečo je to dôležité?

Uretrocistoskopia: Čo to je a ako sa vykonáva transuretrálna cystoskopia

Čo je Echocolordoppler zo supraaortálnych kmeňov (karotíd)?

Chirurgia: Neuronavigácia a monitorovanie funkcie mozgu

Robotická chirurgia: výhody a riziká

Refrakčná chirurgia: na čo slúži, ako sa vykonáva a čo robiť?

Scintigrafia myokardu, vyšetrenie, ktoré popisuje zdravie koronárnych artérií a myokardu

Jednofotónová emisná počítačová tomografia (SPECT): Čo to je a kedy ju vykonať

Čo je to ihlová biopsia prsníka?

zdroj

Brugnoni

Tiež sa vám môže páčiť