Kardiovaskulárne ochorenia: diagnostika, liečba a prevencia
Kardiovaskulárne ochorenia postihujúce srdce a krvné cievy sú veľmi rôznorodé: vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, dekompenzácia a srdcový infarkt sú hlavnou príčinou úmrtí v priemyselných krajinách vrátane Talianska
Kardiovaskulárne ochorenia: srdcové zlyhanie
Odhaduje sa napríklad, že 1 zo 6 ľudí bude diagnostikovaných so srdcovým zlyhaním, syndrómom, pri ktorom srdce nie je schopné dodávať krv v primeranom množstve v porovnaní s požiadavkami tela.
V tomto stave dostávajú periférne orgány menej kyslíka a majú ťažkosti s vykonávaním svojich funkcií.
KVALITNÝ AED? NAVŠTÍVTE STÁNOK ZOLL NA NÚDZOVOM EXPO
Znížený prísun krvi do tkanív tiež vedie k progresívnej asténii a znížením schopnosti odstraňovať prebytočnú tekutinu spôsobuje tvorbu edémov v nohách, členkoch, chodidlách alebo pľúcach.
Srdcové zlyhávanie sa prejavuje aj dýchacími ťažkosťami – a teda dýchavičnosťou a kašľom – spočiatku pri intenzívnej námahe, potom aj pri miernej námahe a dokonca aj v pokoji.
Nedostatočné prekrvenie mozgu môže mať za následok aj neurologické prejavy, ako sú závraty a zmätenosť.
Pri zlyhaní srdca bude potrebné pristúpiť pod prísnym lekárskym dohľadom k laboratórnym a prístrojovým vyšetreniam a vhodnej liečbe medikamentóznou terapiou a úpravou životosprávy.
Vo všeobecnosti sú kardiovaskulárne ochorenia najmä dôsledkom aterosklerózy
Posledne menovaný je najčastejším ochorením tepien charakterizovaným ukladaním tuku, zápalom, fibrózou a kalcifikáciou v cievnej stene.
Cievny degeneratívny proces je spôsobený najmä cholesterolom. Vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka, sedavý spôsob života, alkohol a fajčenie – aby sme vymenovali aspoň niektoré – sú hlavné faktory, ktoré ohrozujú srdce.
Zdravie srdca v skutočnosti do veľkej miery závisí od správania a životného štýlu, ktorý si osvojíme.
V tomto zmysle zostáva prevencia „najlepšou liečbou“, ktorá, aby bola účinná, sa musí opierať o kľúčové faktory, akými sú strava, fyzická aktivita, konzumácia alkoholu a tabaku a stres.
Najmä strava zohráva kľúčovú úlohu v prevencii kardiovaskulárnych ochorení
Nedávne štúdie v skutočnosti ukazujú zníženie úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia u jedincov, ktorí dodržiavajú takzvanú stredomorskú diétu.
Táto diéta zahŕňa najmä konzumáciu chleba, cestovín a celozrnných obilnín, zeleniny, strukovín, čerstvého ovocia, extra panenského olivového oleja a málo potravín živočíšneho pôvodu (mlieko a syry, ryby, mäso).
Fyzická aktivita má tiež zásadný význam pre zabezpečenie zdravia nášho srdca: sedavosť je v skutočnosti považovaná za hlavný rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb.
Okrem posilnenia kostrového svalového systému, zlepšenia srdcovo-cievnej kapacity a zvýšenia bazálneho metabolizmu v skutočnosti mierna a neustála fyzická aktivita znižuje krvný tlak, zlepšuje odpoveď na antihypertenzíva, znižuje srdcovú frekvenciu a výskyt arteriopatie u diabetikov. predmetov. Stačí 30 minút miernej aktivity.
Stačí málo.
Prečítajte si tiež:
EMS: Pediatrická SVT (supraventrikulárna tachykardia) verzus sínusová tachykardia
Detské toxikologické núdzové situácie: Lekársky zásah v prípadoch otravy u detí
Valvulopatie: Skúmanie problémov so srdcovou chlopňou
Aký je rozdiel medzi kardiostimulátorom a subkutánnym defibrilátorom?
Ochorenie srdca: Čo je kardiomyopatia?
Zápaly srdca: myokarditída, infekčná endokarditída a perikarditída
Srdcové šelesty: Čo to je a kedy si treba robiť starosti
Klinický prehľad: Syndróm akútnej respiračnej tiesne
Stres a úzkosť počas tehotenstva: Ako chrániť matku aj dieťa
Botallo's Ductus Arteriosus: Intervenčná terapia