Posttraumatická stresová porucha (PTSD): následky traumatickej udalosti

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je stav, ktorý sa môže vyskytnúť v dôsledku vystavenia sa traumatickej udalosti

Trauma a posttraumatická stresová porucha (PTSD)

Termín trauma je odvodený z gréckeho slova pre „ranu“ a je definovaný ako udalosť, ktorá negatívne ovplyvňuje jednotlivca, mení jeho zaužívaný spôsob života a videnia sveta.

Preto, keď hovoríme o traume, môžeme hovoriť o jedinej neočakávanej udalosti s presne stanoveným trvaním (napr. dopravné nehody, prírodné katastrofy alebo sexuálne násilie), alebo o opakovanej a dlhotrvajúcej udalosti (napr. opakované zlé zaobchádzanie, vojna).

Osoba môže traumatickú udalosť priamo zažiť alebo byť jej svedkom.

Odpovede osoby postihnutej traumou môžu zahŕňať:

Intenzívne emócie strachu, hnevu a/alebo hanby;

  • Pocit bezmocnosti alebo hrôzy;
  • Pocity viny;
  • vyhýbanie sa miestam alebo situáciám spojeným s traumou;
  • Vyhýbanie sa myšlienkam súvisiacim s udalosťou;
  • Smútok;
  • dezorientácia;
  • Flashbacky, nočné hrôzy a dotieravé myšlienky;
  • Hyperaousálny stav;
  • Problémy s koncentráciou.

Takéto reakcie sú fyziologické ako reakcia na stresovú udalosť.

Ak hovoríme o posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), symptómy sa musia objaviť do 6 mesiacov od traumatickej udalosti a pretrvávať viac ako jeden mesiac po vystavení traume.

Najmä u detí je dôležité dbať na zmeny stravovacích návykov, spánku, sociability, emočnej regulácie (napr. podráždenosť) a školských výsledkov.

Výskum ukázal, že trauma vyvoláva neurobiologické zmeny.

Nastáva skutočná „rekalibrácia“ varovného systému nášho mozgu (limbický systém a amygdala), čo signalizuje organizmu trvalý „nebezpečný“ stav.

Tento dysfunkčný stav súčasne spôsobuje hyperaktiváciu obranných systémov s reakciami „útok/útek“ a deaktiváciu iných mozgových systémov, ktoré sa zaoberajú kognitívnou kontrolou, čo ovplyvňuje schopnosť emocionálnej regulácie, sebauvedomenie, empatiu a súlad s iní.

Ak rodič u svojho dieťaťa zistí príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, mal by kontaktovať svojho rodinného pediatra alebo priamo špecializované detské neuropsychiatrické centrum.

Diagnóza posttraumatickej stresovej poruchy je založená na štandardizovaných diagnostických kritériách a nástrojoch.

Plán liečby posttraumatickej stresovej poruchy by mala zostaviť skupina špecializovaných odborníkov na základe psychologického profilu dieťaťa a zdrojov rodiny.

Niektoré z intervencií uvedených v medzinárodných usmerneniach sú:

  • Psychoterapeutické intervencie pre dieťa (terapia zameraná na traumu a kognitívno-behaviorálna terapia). Cieľom týchto terapií je zvýšiť schopnosť dieťaťa efektívnejšie zvládať stres a utrpenie bez implementácie obvyklého zmeneného správania;
  • EMDR (desenzibilizácia a regenerácia pohybu očí). Táto technika spočíva v tom, že sa osoba sústredí na traumatickú pamäť a súčasne vykonáva očnú, hmatovú a sluchovú stimuláciu. Táto metóda je zameraná na prirodzenú aktiváciu buniek a spojení v mozgu, aby sa znovu vytvorilo normálne prepracovanie informácií súvisiacich s intenzívnym traumatickým zážitkom;
  • Všímavosť (doslova: uvedomenie) je technika, ktorej cieľom je zvýšiť úroveň uvedomenia a koncentrácie na prítomnosť, na to, čo človek robí v každom okamihu;
  • Použitie liekov, keď odborník zistí stav intenzívneho osobného utrpenia spojeného s posttraumatickou symptomatológiou;
  • Intervencie na podporu rodiny. Cieľom týchto intervencií je pomôcť rodičom rozpoznať a zvládnuť dysfunkčné psychofyzické reakcie ich dieťaťa, čím sa v dieťati znovu vytvorí stav bezpečia a dôvery.

Prečítajte si tiež

Núdzové vysielanie ešte viac...Naživo: Stiahnite si novú bezplatnú aplikáciu vašich novín pre IOS a Android

Čo znamená psychosomatika (alebo psychosomatické poruchy)?

Stres a stresové poruchy: príznaky a liečba

Anorexia, bulímia, prejedanie sa... Ako poraziť poruchy príjmu potravy?

Príznaky úzkosti a alergie: akú súvislosť určuje stres?

Záchvaty paniky: Riešia problém psychotropné lieky?

Záchvaty paniky: Symptómy, príčiny a liečba

Prvá pomoc: Ako sa vysporiadať so záchvatmi paniky

Panic Attack Disorder: Pocit bezprostrednej smrti a úzkosti

Záchvaty paniky: Príznaky a liečba najbežnejšej úzkostnej poruchy

Príznaky úzkosti a alergie: akú súvislosť určuje stres?

Ekologická úzkosť: Vplyvy zmeny klímy na duševné zdravie

Separačná úzkosť: Symptómy a liečba

Úzkosť, kedy sa normálna reakcia na stres stane patologickou?

Úzkosť: Sedem varovných signálov

Fyzické a duševné zdravie: Aké sú problémy súvisiace so stresom?

Kortizol, stresový hormón

Gaslighting: čo to je a ako to rozpoznať?

Ekologická úzkosť alebo klimatická úzkosť: Čo to je a ako to rozpoznať

Stres a sympatie: aký odkaz?

Patologická úzkosť a záchvaty paniky: Bežná porucha

Pacient s panickým záchvatom: Ako zvládnuť záchvaty paniky?

Chronický únavový syndróm (CFS), príznaky, na ktoré si treba dávať pozor

zdroj

dieťa Ježiš

Tiež sa vám môže páčiť