SAD, sezónna afektívna porucha
Hippokrates ako prvý v roku 400 pred Kristom opísal depresívnu poruchu spojenú so sezónnosťou a v 2. storočí pred Kristom grécko-rímski lekári používali na liečbu depresie vystavením slnečnému žiareniu priamo do očí.
Pinel a jeho študent Esquirol (1845) boli namiesto toho prví, ktorí rozlíšili podtypy zimnej a letnej depresie, ale až v roku 1984 Rosenthal a kolegovia opísali diagnostické kritériá takzvanej „Sezónnej afektívnej poruchy“ (SAD), charakterizovanej depresiou. na jeseň a v zime a obdobia pohody na jar a v lete.
SAD je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje cyklickými depresívnymi epizódami. Jeho najčastejšie príznaky sú:
- hypersomnia alebo nespavosť
- hyperfágia (s osobitnou preferenciou sacharidov), s následným prírastkom hmotnosti
- psychická a fyzická únava
- nedostatok energie
- ťažkosti s koncentráciou
- všeobecný pocit zmätku
- Podráždenosť.
Sezónna afektívna porucha v DSM-IV
Hoci bola sezónna afektívna porucha vo vedeckej komunite široko uznávaná, v DSM-IV sa neobjavila ako autonómna nosografická kategória, ale skôr ako modalita priebehu porúch nálady; z klinického hľadiska patria symptómy, ktoré charakterizujú pacientov so SAD, medzi depresívne prejavy, ktoré DSM-IV opísal ako „atypické“.
V skutočnosti je u pacientov so SAD nálada, napriek tomu, že je depresívna, reaktívna (tj postihnutí sú schopní rozveseliť sa, keď čelia pozitívnym udalostiam, pozri DSM-IV).
Okrem toho sa vychýlenie tónu nálady zvyčajne zvýrazňuje vo večerných hodinách; ďalšie „atypické“ depresívne symptómy zistené u pacientov s touto patológiou sú hyperfágia, prírastok hmotnosti, hypersomnia, anergia a letargia.
Na základe priebehu sa rozlišujú dve formy SAD (Seasonal Affective Syndrome): „zimná forma“ a „letná forma“
V „zimnej forme“, ktorá predstavuje prevládajúcu prezentáciu, sa depresívne symptómy začínajú v jesennom období, maximálnu intenzitu dosahujú v zimnom období a čiastočne alebo úplne vymiznú na začiatku jarného obdobia.
V „letnej forme“ sa depresívne epizódy vyskytujú na začiatku jarného obdobia, vrchol dosahujú v letnom období a riešia sa začiatkom jesenného obdobia.
Ako už bolo spomenuté, až do posledného vydania DSM nebola táto porucha klasifikovaná ako špecifická nosografická jednotka, ale ako jednoduchá forma depresie s cyklickým a pravidelným trendom.
V najnovšom vydaní príručky (DSM-5) je však sezónna afektívna porucha opísaná ako skutočná diagnostická kategória a ako taká je aj liečená.
Bolo vyvinutých niekoľko teoretických modelov, ktoré môžu vysvetliť patofyziológiu SAD, ale len nedávno vyvstala otázka, čo skutočne môže byť príčinou náladovosti, smútku, melanchólie alebo depresie u niektorých ľudí práve v týchto ročných obdobiach.
Možno sa výskumníkom na Kodanskej univerzite podarilo odpovedať na túto otázku štúdiou, ktorej výsledky boli prezentované na XII. medzinárodnej konferencii o neuropsychofarmakológii v Londýne.
Problém, podľa toho, čo vyplynulo zo štúdií Dr. Brendy Mc Mahon a kolegov, by bolo treba hľadať v úrovni produkcie serotonínu, ktorá by sa menila podľa ročných období a množstva prítomného svetla.
Ľudia, u ktorých sa rozvinie SAD, by preto mali problém so serotonínom a hladinami SERT, transportéra tohto neurotransmiteru, nie náhodou nazývaného aj hormón dobrej nálady.
Aby sa pozreli na to, čo sa deje v mozgoch ľudí, výskumníci prijali na porovnanie 11 ľudí so SAD a 23 zdravých dobrovoľníkov.
Pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET) vykonali skenovanie mozgu a boli schopní pozorovať významné rozdiely medzi letom a zimou v hladinách SERT u pacientov trpiacich SAD.
Pozoruhodné je, že dobrovoľníci so SAD mali vyššie hladiny SERT v zimných mesiacoch, čo zodpovedá väčšiemu odstraňovaniu serotonínu v zime, zatiaľ čo u zdravých dobrovoľníkov to tak nebolo.
Podľa vedcov tieto zistenia potvrdzujú to, čo iní predtým tušili.
"Veríme, že sme našli spôsob, akým sa mozog transformuje, keď musí regulovať serotonín pri zmene ročných období," vysvetlil Dr. Mc Mahon. „Sérotonínový transportér (SERT) prenáša serotonín späť do nervových buniek, kde nie je aktívny, takže čím vyššia je aktivita SERT, tým nižšia je aktivita serotonínu.
„Slnečné svetlo udržuje toto nastavenie prirodzene nízke,“ dodáva výskumník, „ale ako sa noci počas jesene predlžujú, hladiny SERT stúpajú, čo vedie k zníženiu hladiny aktívneho serotonínu.
Mnohí ľudia nie sú skutočne ovplyvnení SAD a zistili sme, že títo ľudia nemajú toto zvýšenie aktivity SERT, takže ich aktívne hladiny serotonínu zostávajú zvýšené počas celej zimy.
Sezónna afektívna porucha je však celkom bežná
Trpí ňou asi 20 % americkej populácie a len v severnej Európe asi 12 miliónov ľudí.
„Vieme, že môže pomôcť vyvážená strava, zníženie príjmu kofeínu a nejaké fyzické cvičenie, ako aj trávenie čo najviac času vonku, pretože aj keď je zamračené, svetlo je vždy vyššie ako vo vnútri.
Je to určite porucha, ktorá by sa nemala podceňovať a mala by sa tiež liečiť s podporou vyškolených a kompetentných odborníkov“, uzatvára Dr. Mc Mahon.
V súčasnosti existujú dva typy liečby založenej na dôkazoch, ktoré sú účinné pri SAD
Farmakologická liečba antidepresívami a fototerapia (ktorých účinnosť bola preukázaná v rôznych štúdiách).
Fototerapia je v súčasnosti považovaná za prvú metódu liečby SAD, po druhé sa používa medikamentózna terapia založená na antidepresívach.
Prečítajte si tiež
Sezónna afektívna porucha (SAD), Iný názov pre meteoropatiu
Bipolárna porucha (bipolarizmus): príznaky a liečba
Bipolárne poruchy a maniodepresívny syndróm: príčiny, symptómy, diagnostika, lieky, psychoterapia
Všetko, čo potrebujete vedieť o bipolárnej poruche
Lieky na liečbu bipolárnej poruchy
Čo spúšťa bipolárnu poruchu? Aké sú príčiny a aké sú príznaky?
Narcistická porucha osobnosti: Identifikácia, diagnostika a liečba narcistu
Intermitentná výbušná porucha (IED): Čo to je a ako ju liečiť
Baby blues, čo to je a prečo sa líši od popôrodnej depresie
Depresia u starších ľudí: Príčiny, príznaky a liečba
6 spôsobov, ako emocionálne podporiť niekoho s depresiou
Zneškodnenie medzi prvými respondentmi: Ako zvládnuť pocit viny?
Paranoidná porucha osobnosti: všeobecný rámec
Vývojové trajektórie paranoidnej poruchy osobnosti (PDD)
Reaktívna depresia: Čo to je, príznaky a liečba situačnej depresie
Facebook, závislosť na sociálnych sieťach a narcistické osobnostné črty
Sociálna fóbia a fóbia z vylúčenia: Čo je to FOMO (Strach z vynechania)?
Gaslighting: čo to je a ako to rozpoznať?
Nomofóbia, nerozpoznaná duševná porucha: závislosť na smartfóne
Záchvat paniky a jeho vlastnosti
Psychóza nie je psychopatia: rozdiely v symptómoch, diagnostike a liečbe
Metropolitná polícia spúšťa videokampaň na zvýšenie povedomia o domácom zneužívaní
Metropolitná polícia spúšťa videokampaň na zvýšenie povedomia o domácom zneužívaní
Týranie a týranie detí: Ako diagnostikovať, ako zasiahnuť
Týranie detí: Čo to je, ako to rozpoznať a ako zasiahnuť. Prehľad týrania detí
Trpí vaše dieťa autizmom? Prvé príznaky, ako mu porozumieť a ako sa s ním vysporiadať
Bezpečnosť záchranárov: Miera PTSD (posttraumatická stresová porucha) u hasičov
Samotná PTSD nezvýšila riziko srdcových chorôb u veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou
Posttraumatická stresová porucha: definícia, symptómy, diagnostika a liečba
PTSD: Prví respondenti sa ocitnú v Danielových dielach
Ako sa vysporiadať s PTSD po teroristickom útoku: Ako liečiť posttraumatickú stresovú poruchu?
Prežívajúca smrť - Lekár oživil po pokuse o samovraždu
Vyššie riziko mozgovej príhody u veteránov s poruchami duševného zdravia
Patologická úzkosť a záchvaty paniky: Bežná porucha
Pacient s panickým záchvatom: Ako zvládnuť záchvaty paniky?
Depresia: Príznaky, príčiny a liečba
Cyklothymia: Symptómy a liečba cyklotymickej poruchy
Nervové vyčerpanie: Symptómy, diagnostika a liečba